The Lovely Blog ♥

FAKTY

A to len kvôli parádeniu sa

zväčša nás, žien...

Na výrobu jedného kožucha je

"potrebné" zabiť:

- 10 kórejských psov
- 100 veveričiek
- 10 jazvecov
- 60 králikov
- 65 norkov
- 14 vydier
- 130 činčíl
- 12 bobrov
- 15 rysov
- 10 líšok
- 4 leopardy

Aký je osud líšok...
Polárna líška obýva v prírode teritórium veľkosti niekoľko desiatok kilometrov štvorcových. Na farmách je zredukovaný líščí život na klietku veľkosti 1x2 metre, čo jej je asi tak na tri kroky. Jej život - obmedzený na ležanie, státie a neurotické pobehovanie po drôtenej podlahe klietky, trvá 3roky. Hlavným problémom pre líšky chované na farmách je stresom vyvolaný kanibalizmus. Odhaduje sa, že kvôli tomuto problému prídu farmári za rok o približne 20% malých líščatiek. Ale keď si to tak vezmeme, čo je lepšie? Keď nás rozožierajú vlastní súrodenci, alebo keď umierame pomocou kopancov silných mužov?

Keď príde koniec...
Po niekoľkoročnom chove sú zvieratká určené na skožkovanie usmrcované brutálnym spôsobom podľa kritéria - nepoškodiť kožuch. Vystrašené zvieratká sú kliešťami vytiahnuté z klietok a ako na bežiacom páse drasticky zabíjané elektrickým prúdom, pričom sa jedna elektróda vloží do papuľky zvieratka a druhá do......, udusením výfukovými plynmi, zlomením väzov, alebo otrávením...
Na farme majú zvieratká nároky na vodu, ktorú nemajú vymenenú niekoľko dní a musia sa k nej naťahovať cez mreže svojho väzenia...

 Obrázky sem nedávam, lebo je už ťažké zniesť to, že sem na túto stránku niečo takéto dávam, ale treba.....aby ľudia pochopili to, čo sa tu na tomto svete deje a uvedomiť si, že aj zvieratá majú svoje srdce...

Pre milovníkov zvierat :)))

http://www.petactiv.com/index.php?page=46-sk-Ochrana_zvierat&pg=73

Prečo názov "Sloboda zvierat"?

Je to tak trochu poézia – sloboda a zvieratá predsa bytostne patria k sebe. Je to zároveň aj terminus technicus : V roku 1965 vznikla v Anglicku tzv. Brambelova komisia, ktorá navrhla základný rámec ochrany-welfare zvierat vo forme Fife Freedoms - Piatich slobôd (sloboda od hladu a smädu, sloboda od fyzického utrpenia, sloboda od bolesti, zranenia a ochorenia, sloboda od stresu a zbytočného strachu, sloboda od neprirodzených podmienok). Od 80-tych rokov sa Päť slobôd aplikuje v Anglicku a krajinách EU ako základný rámec pre posudzovanie podmienok života všetkých zvierat a tvorbu legislatívy v tejto oblasti. 


Ako by sa dala charakterizovať organizácia Sloboda zvierat ?

Ako nezisková mimovládna organizácia, nenáboženská, apolitická, výlučne zameraná na ochranu zvierat s pôsobnosťou na celom Slovensku. Jej poslaním je združovať ľudí aktivizujúcich sa v ochrane zvierat pred týraním a zneužívaním, odhaľovať a upozorňovať na realitu toho, ako človek zaobchádza so zvieratami a aktívne pracovať na zmene tohto stavu cestou osvety i zmeny legislatívy. 

Kedy a ako ste vznikli ?

Organizácia vznikla vďaka nadšeniu niekoľkých mladých ľudí prakticky na ulici v auguste 1992 v Košiciach. Prvými aktivitami bol protest pred cirkusom Humberto a dvojdňový Koncert proti násiliu. Od týchto romantických čias prešlo takmer 13 rokov a organizáciu okrem úzkeho centra profesionálnych pracovníkov dnes tvorí niekoľko tisíc aktivistov, dobrovoľníkov, spolupracovníkov v regionálnych centrách po celom Slovensku.

Aké sú formy vašej práce. Podarilo sa niečo konkrétne dosiahnuť ?

Priama záchrana opustených, túlavých a týraných zvierat v útulkoch (okrem bratislavského, ktorý prevádzkujeme od roku 1995, ešte v 5 regionálnych útulkoch) a kampane zamerané na problematiku spoločenských, hospodárskych, laboratórnych a divožijúcich zvierat žijúcich v zajatí. Za mimoriadne dôležitú považujeme výchovu a osvetu verejnosti.
Konkrétnych výsledkov je mnoho, spomeniem ako jeden príklad kampaň za zastavenie duplicitných kozmetických testov na zvieratách, ktoré boli v roku 1998 výnosom ministra zdravotníctva zakázané. Súčasťou kampane bol dlhodobý prieskum, komunikácia s odborníkmi, kompetentnými, protestné akcie, distribúcia veľkého množstva materiálov a petícia, pod ktorú sa podpísalo viac ako 97.000 ľudí. Je to len jeden z dôkazov toho, že s dobrým vnútorným rozhodnutím a vytrvalou prácou sa aj odolávajúce stereotypy skutočne zmeniť dajú.

Ako sa bránite voči tvrdeniam typu : "Ochranári sú sfanatizovaná mládež?" alebo "Prečo radšej nepomáhajú ľuďom?"

Sú to vyhlásenia, mierne povedané, veľmi obmedzené. V prvom rade nejde len o mládež, členmi organizácie sú ľudia najrôznejšieho veku, od školopovinných detí až po dôchodcov. K formám našej práce nepatria len demonštrácie a protesty s transparentami, na ktorých sú skratkovité heslá. Vydávame množstvo materiálov, časopis, letáky, listy faktov, videokazety a pod., v ktorých je každá problematika podrobne vysvetlená a doložená faktami a dokumentačným materiálom. Každý má teda možnosť oboznámiť sa s problémom a vytvoriť si vlastný názor, ktorý potom môže prejaviť na akciách, spoluprácou, príspevkom. Nezriedka a nie náhodou sa stáva, že práve tí, ktorí nazývajú ochranárov fanatikmi, obhajujú len svoje osobné záujmy a zisky.
Podobne je to aj s druhou otázkou. Ľudia, zvieratá, príroda sú ako spojené nádoby, keď trpí jedna časť, veľmi rýchlo začne trpieť aj druhá. Je to, akoby ste sa pýtali očného lekára, prečo nelieči srdce, veď je dôležitejšie ako oko. Tým, že pomáhame zvieratám, pomáhame aj ľuďom. A sme presvedčení, že zvieratá v dnešnom svete pomoc skutočne potrebujú. 

K činnosti nestačí len oduševnenie a láska – ťažko by konkurovali obchodným záujmom, s kým spolupracujete ?

Nie je pravda, že emócie a súcit musia byť vždy v protipóle s rozumom, praktičnosťou a úžitkom. Mnohé odborné štúdie z posledných rokov práve naopak hovoria o tom, že obchodné záujmy neberúce ohľad na etickú a ekologickú stránku sú v dlhodobom merítku deštruktívne a prinášajú viac škody ako úžitku. Ako príklad spomeniem BSE – chorobu šialených kráv – tá na nás tiež nepadla len tak z vesmíru. Naše kampane sú síce vyvolané snahou pomôcť zvieratám v utrpení, na druhej strane sú vždy podložené faktami, výsledkami vlastného prieskumu, štúdiami odborníkov, názormi zoológov, etológov, štatistikami apod. Až po zhromaždení faktografie a dôkladnej príprave pristupujeme k osvetovým aktivitám smerom na verejnosť a k požiadavkám nápravy a zmeny legislatívy smerom na kompetentné orgány. Spolupracujeme tiež s partnerskými organizáciami v zahraničí, sme členom Svetovej spoločnosti na ochranu zvierat WSPA, ktorá je poradným orgánom OSN v tejto oblasti, aktívnym členom organizácie Súcit vo svetovom farmárstve CIWF a kandidátskym členom Eurogroup – lobbystickej organizácie obhajujúcej záujmy zvierat na pôde Európskeho parlamentu. 




Odkiaľ beriete peniaze na svoju činnosť ?

Nemáme nijaké štátne príspevky, zahraničné dotácie ani generálneho sponzora. Činnosť je financovaná prevažne z darov verejnosti, teda súčasťou našej práce je dennodenná prosba o podporu. Pomôcť sa však dá aj inými spôsobmi, dobrovoľnou prácou, šírením informácií, materiálom a pod., akákoľvek úprimná pomoc je vítaná a má vždy obrovský zmysel. 

Ako hodnotíš finančnú situáciu Slobody zvierat v posledných štyroch rokov? Zlepšila sa alebo naopak zhoršila... 

Finančná situácia je viac-menej stabilizovaná predovšetkým vďaka okruhu ľudí, ktorí nás podporujú pravidelne a dlhodobo. Už niekoľko rokov sme však zaťažený vysoko náročnou finančnou záťažou, ktorú predstavuje výstavba nového útulku pre opustené zvieratá v Bratislave. Tieto finančné prostriedky je možné získať a ušetriť len s maximálnym vypätím, veríme však, že v krátkom čase (najneskôr do budúceho roka) budeme môcť ubytovať naše zvieratá už v novom. Nemalú finančnú záťaž predstavuje i prevádzka už fungujúcich útulkov. Čo sa týka projektov a kampaní, sú financované predovšetkým z grantov.

Ako je to s dobrovolníkmi, pocítili ste nejaký úpadok alebo naopak prírastok počas posledných rokov? 

Musím konštatovať celkové oslabenie nadšenia a chuti venovať sa charitatívnej činnosti. Registrovaných dobrovoľníkov máme momentálne asi 3000, skutočných aktivistov ochotných priložiť ruku k dielu je však značne pomenej. Nie je to situácia týkajúca sa len našej organizácie, je to všeobecný trend odrážajúci stav spoločnosti a preferovaných hodnôt. Na druhej strane, sú tu určite rezervy aj z našej strany, je potrebné hľadať nové cesty ako oživiť komunikáciu, motivovať a vytvoriť naozaj živú sieť aktívnych ľudí.

Aká je v tomto pohľade tvoja prognóza na najbližšie štyri roky?

Samozrejme, vytvárame nástroje a štruktúry, ktoré posilňujú tzv. „trvaloudržateľnosť“ našej organizácie. Veľa však závisí od celkového stavu spoločnosti, našu prácu radikálne ovplyvňuje stav ekonomiky, kultúrnosti, mravného vedomia. Pri všetkej snahe o vnútornú nezávislosť je jasné, že nežijeme vo vákuu, sme súčasťou tejto spoločnosti a sme ovplyvňovaní jej vzťahmi.

Pomohli Vám aj konkrétne spoločnosti s darmi? Oslovujete ich ohľadom finančnej výpomoci?

Samozrejme, je to jedna z hlavných súčastí nášho fundraisingu. Ide o veľké množstvo firiem a spoločností, ktoré pomáhajú skôr jednorázovo, čiastkovo, poskytnutím zliav na materiál alebo darovaním, predovšetkým stavebný materiál na výstavbu útulku, krmivo a veterinárne potreby pre zvieratá, kancelárske potreby a podobne. Nemáme nijakého generálneho sponzora a s priamou finančnou pomocou je to vzhľadom k súčasnému daňovému systému poslabšie. Sme však vďační za každú pomoc, je pre nás životne dôležitá. Veríme, že aj možnosti sponzoringu sú stále vo vývoji a že sa situácia bude v budúcich rokoch meniť k lepšiemu vytvorením pružnejšieho daňového systému podľa vzoru rozvinutejších krajín EU.

Kto stojí na vrchu, kto riadi túto organizáciu na Slovensku?

Sloboda zvierat je slovenská organizácia s pôsobnosťou na celom území republiky, ktorá má centrum v Bratislave. Ako je podrobne uvedené v stanovách organizácie, najvyšším orgánom je Výbor SZ a štatutárnym orgánom je Predsedníctvo SZ – predseda a podpredseda, ktorí sú volení Výborom. 

Charakterizuj Regionálne centrum.

V meste, kde sa nachádzajú aspoň 5 sympatizanti organizácie, pričom aspoň jeden z nich dovŕšil 18 rokov, môže vznikúť Regionálne centrum SZ. Presné podmienky vzniku sa nachádzajú na našej webovej stránke, prípadne info poskytneme telefonicky. Regionálne centrum má po splnení všetkých podmienok autonomitu s pravidelnou kontrolou činnosti zo strany Koordinačného centra. V súčasnosti má SZ 8 RC : Nitra, Piešťany, Lučenec, Banská Bystrica, Komárno, Skalica, Prešov, Nové Mesto n.Váhom.

Akým spôsobom tlačíte na prípadné zmeny v slovenskej legislatíve ohľadom práv zvierat?

Veľmi stručne postup je asi nasledovný : Analýza konkrétnej situácie na Slovensku, právna analýza týkajúca sa konkrétneho problému, porovnanie so situáciou v iných krajinách, stretnutia s odborníkmi, zástupcami štátnych orgánov (ŠVPS) a tvorcami zákonov, pripomienkovanie návrhov zákonov (na všetkých úrovniach ich tvorby), lobbying, v prípade potreby verejná kampaň, petície, prezentácia problému cez masmédiá a pod.

Keby si mala zhrnúť, ak máte nejaké štatistiky, z ktorej časti Slovenska prichádza najviac podnetov na zlé zaobchádzanie so zvieratami?

Na Linku proti krutosti bolo v roku 2004 nahlásených spolu 148 prípadov, z toho 24 bolo riešených v priamej súčinnosti s RVPS, 6 s políciou a prokuratúrou. 40 prípadov sa ešte v súčasnosti aktuálne rieši, z celkového počtu bolo 49 hlásení bratislavských, ostatné zo Slovenska, najviac z juhozápadného, čo však nesvedčí o celkovom množstve prípadov, ale skôr o aktivite miestnych obyvateľov.
Väčšina prípadov sa týkala zanedbania starostlivosti o zvieratá – celkom 87 hlásení. Najčastejšie sa jednalo o psov (celkom 65 prípadov), ktorých majitelia nechávali dlhodobo v obmedzenom životnom priestore malého koterca, prípadne uviazaných na reťazi, bez veterinárnej starostlivosti a často i bez pravidelnej potravy a čerstvej vody. 
Bohužiaľ i v tomto roku sme riešili niekoľko prípadov hrubého zanedbania starostlivosti s ťažkými zdravotnými následkami. V počte opäť viedli psy - celkom 12 prípadov. Zanedbanie starostlivosti o hospodárske zvieratá bolo nahlásené 22krát. Išlo o prípady chovu hovädzieho dobytka (9), koní (8), ošípaných (2) a kôz (3). Veľmi smutným výsledkom je i množstvo nahlásených prípadov týrania a utýrania zvierat – celkom 23. 

Na koho sa má v prvom rade človek obrátiť, ak sa stretne s priamym týraním zvierat? Stačí to ohlásiť polícii?

Stručný postup, čo robiť, ak ste svedkami týrania zvieraťa:

• ZABRÁŇTE TÝRANIU
Ak ste priamym svedkom týrania, pokúste sa mu okamžite zabrániť. 
• ZÍSKAJTE DOKUMENTÁCIU
Fotografie, videozáznam, úradné dokumenty, výpovede svedkov a podobne sú pri riešení prípadu mimoriadne dôležité. Dostatok dôkazov je šancou na úspešné riešenie prípadu a zabránenie ďalším krutostiam. Ak je to možné, odneste zviera k veterinárnemu lekárovi, ktorý vystaví odborný posudok o zranení či príčine smrti.

• OZNÁMTE PRÍPAD KOMPETENTNÉMU ORGÁNU
písomne štátnemu inšpektorovi na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe vo vašom regióne (kontakty na okresné RVPS vám v prípade potreby poskytneme), kópiu oznámenia uschovajte a žiadajte vyjadrenie o inšpekcii. V prípade, že ide o usmrtenie zvieraťa - najmä ak ide o chránené druhy - je potrebné skontaktovať políciu, žiadať zápis udalosti a vyhotovenie pitevnej správy, aby bola určená príčina smrti zvieraťa. 

• INFORMUJTE NÁS
Pri podozrení z týrania zavolajte na naše číslo 02/16 187 alebo 02/5542 4033. Poradíme vám, čo máte robiť, prípadne prevezmeme riešenie prípadu. Potrebujeme presný opis situácie a okolností, za ktorých k týraniu došlo. Taktiež potrebujeme kontakt na vás, ak o to požiadate, osobné údaje zostanú utajené.
Objednajte si u nás brožúrku „Ako postupovať pri riešení prípadov týrania zvierat“, v ktorej nájdete všetky podrobnosti.

Môžeš povedať, čo by ste konkrétne chceli zakázať (jednu najdôležitejšiu, najpromptnejšiu a najviac ubližujúcu vec zvieratám) v cirkusoch?

Okamžitý zákaz zneužívania divožijúcich zvierat – ide najmä o slony, mačkovité šelmy a medvede. Tento zákaz je už platný vo viacerých európskych krajinách, naposledy k nemu pristúpilo Belgicko.
Zlepšenie podmienok a prísnu kontrolu dodržiavania týchto podmienok najmä počas transportov a zimného ustajnenia zvierat.

Mám rád zvieratá a rešpektujem prírodu, nikdy by som žiadnemu živočíchovi bez dôvodov neublížil... ale mám rád mäso... Myslím, že si odporujem týmito tvrdeniami? Aký je všeobecný postoj Slobody zvierat k jedeniu mäsových výrobkov resp. potravín?

Sloboda zvierat je organizácia, ktorej hlavnou líniou je presadzovanie welfare (dobrého chovu) zvierat. V oblasti chovu hospodárskych zvierat je našou prioritou zlepšenie a legislatívna úprava podmienok chovu vo veľkochovoch (momentálne najmä v chove prasiat a brojlerov) a podpora voľných (tzv. free range), alternatívnych a ekologických chovov. Kampaň Menej mäsa - viac zdravia je zameraná na celkové zníženie spotreby mäsa, zároveň neustále tvoríme menšie osvetové projekty podporujúce vegetariánstvo. Nepatríme medzi organizácie radikálne presadzujúce vegetariánstvo, všemožne však túto cestu podporujeme.

Kde v Bratislave sa nachádza útulok Slobody zvierat? Akú ma kapacitu?

Bratislavský útulok SZ pre opustené zvieratá sa nachádza v budove Veterinárnej polikliniky na Poliankach 8. Počet zvierat prichýlených v útulku sa pohybuje v priemere od 100 do 130 zvierat, treba však priznať, že ide o stiesnené priestory a toto množstvo vzhľadom ku kapacitným možnostiam je na hranici únosnosti. Aj z týchto dôvodov staviame nový útulok, ktorý sa nachádza len o niekoľko desiatok metrov vedľa tohto pôvodného. Z hľadiska priestorových možností, veterinárneho a špeciálneho vybavenia a pod. bude nový útulok predstavovať veľký krok vpred nielen z hľadiska kvantity (tú by sme radšej znižovali preventívnymi opatreniami), ale predovšetkým kvality starostlivosti o zvieratá.

Charakterizuj situáciu ohľadom opustených alebo týraných zvierat v hlavnom meste? Zlepšila, zhoršila alebo sa nemení situácia za poslednú dobu (cca posledné 4 roky)?

Hlavné mesto Bratislava je hlavným pôsobiskom SZ aj vzhľadom k tomu, že od roku 1995 tu vykonávame asanačnú službu a odchyt túlavých zvierat. Situácia je aj vďaka systematickej práci a čiastočným preventívnym opatreniam stabilizovaná, napriek tomu treba konštatovať, že množstvo zvierat odchytených na bratislavských uliciach (stratené, túlavé, zabehnuté, vyhodené) je obrovské – ročne prejde útulkovými priestormi asi 1500 zvierat, zabezpečenie, liečenie a najmä hľadanie pôvodných alebo nových adoptívnych domovov pre také množstvo zvierat je práca veľmi náročná. Čo sa týka týrania zvierat, situácia sa zlepšila najmä preto, že ľudia sú informovanejší a snažia sa zasiahnuť, prípadne nás upozorniť. Aj malú zmenu myslenia verejnosti od ľahostajnosti a apatie k aktivite a spolupráci považujeme za veľký krok vpred. Veľké rezervy sú samozrejme v prevencii – privítali by sme ústretovejšie konanie zo strany samospráv. Čo sa týka samotných prípadov týrania, nie je možné zabrániť všetkým, za tých desať rokov činnosti na území Bratislavy však už ide o desiatky zvierat zachránených pred pokračujúcim týraním.

Akú pomoc by ste privítali? Kde sa má človek obrátiť?

Akúkoľvek, finančnú, materiálnu, venčenie zvierat, šírenie našich materiálov, užitočné kontakty, dobré slovo... možností je obrovské množstvo. Niekoľko rád, ako pomôcť si môžete prečítať na našej webovej stránke, prípadne sa informovať priamo : 02/16187 (pomoc pre útulok), 02/5542 4033 (pomoc pri aktivitách centra).

Nezamýšlali ste sa nad osvetou na školách? V rámci vyučovania? Osloviť riaditeľstvá škol a prednášať mladým školákom o zmysle Slobody zvierat?

Nielen zamýšľali. Výchovu detí a mládeže považujeme za jeden z hlavných pilierov našej činnosti. Vytvorili sme rozsiahly projekt výučby humánneho prístupu k zvieratám na školách všetkých typov, ktorý má názov Svet je pre všetkých (bližšie info pozri na našej webovej stránke - Výchovné centrum). Vydali sme tri metodické príručky, množstvo sprievodných materiálov (pomôcky, brožúry, videokazety, multimed. CD), získali sme osvedčenie Ministerstva školstva, pravidelne školíme lektorov tohto programu, ktorí s úspechom vyučujú už tretí školský rok. Súčasťou programu sú i rôzne mimoškolské aktivity pre deti. Program bol doteraz rozbehnutý najmä na bratislavských MŠ a ZŠ, v budúcnosti by sme ho chceli rozšíriť aj do iných miest. 

Ktorá krajina je podľa teba “rajom zvierat“ a naopak, v ktorej krajine sa zvieratá nemajú žiadne práva. Existuje krajina, kde zvieratá vďaka zlej alebo žiadnej legislatíve trpia?

Raj tu už bol a ľudia doňho bohužiaľ začali zasahovať nie najšťastnejším spôsobom. Obrovské množstvá zvierat trpia na celom svete, nezávisle na tom, či ide o hospodárske, spoločenské alebo divožijúce zvieratá. Dá sa však povedať, že ľudia si túto skutočnosť začínajú pomaly uvedomovať, čo sa v niektorých krajinách konečne premieta aj do zákonov. V súčasnosti medzi naše vzory môže patriť napríklad Rakúsko, škandinávske krajiny, Anglicko, i tu je však ešte veľa priestoru na zlepšovanie. Medzi krajiny s najhoršou situáciou patria krajiny, kde je celková situácia ťažká (vojenské konflikty, hladomor a pod.). Je však dôležité uvedomiť si, že všetci sme súčasťou jedného sveta a zaoberať sa tým, že sme lepší alebo horší, nikam nevedie. To, čo potrebujú zvieratá a samozrejme i ľudia, sú konkrétne skutky, ktoré vychádzajú zo zdravého rozumu a zdravého srdca.